Zákon o rybárstve
Zbierka zákonov č. 139/2002
Čiastka 60
 
Z á k o n
z 15. februára 2002
o rybárstve

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
 
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1
Predmet úpravy

  1. Tento zákon upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov1) a k ohrozeniu genofondu rýb.2)
  2. Tento upravuje aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri využívaní vôd3) na ochranu, chov a lov rýb, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku rybárstva, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
  3. Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu, chov a lov rýb vo vodných plochách s výmerou do 25 m
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
  1. Rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.
  2. Na účely tohto zákona sa rozumie
    1. rybou všetky vodné stavovce dýchajúce žiabrami - kruhoústnice, drsnokožce, lúčoplutvovce, vodné mäkkýše, kôrovce a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách3),
    2. užívateľom oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri,
    3. vodným tokom vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia, alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodným tokom sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi,
    4. rybníkom ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou vykonávania pravidelných intenzifikačných a melioračných opatrení,
    5. rybochovným zariadením technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb ako sú liahne, kanály, žľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia,
    6. hospodárskym chovom rýb chov rýb vykonávaný v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a v malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb,
    7. vodárenskou nádržou vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,
    8. ostatnými vodnými plochami štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, vodné nádrže lokálneho významu v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia.
DRUHÁ ČASŤ
RYBÁRSKE REVÍRY A RYBÁRSKE PRÁVO

§ 3
Rybárske revíry
  1. Rybárskym revírom sa rozumie ministerstvom určená a hranicami vymedzená vodná plocha.
  2. Ministerstvo rozhodnutím vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia.
  3. Na účely využitia rybárskych revírov sa vody členia na vody lososové a vody kaprové.
    1. lososovými vodami sa rozumejú vody, ktoré svojim charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na život predovšetkým takých druhov rýb, akými sú pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), sivoň potočný (Salvelinus fontinalis), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Významnými sprievodnými druhmi rýb sú hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus) a slíž severný (Barbatula barbatula),
    2. kaprovými vodami sa rozumejú vody, ktoré svojim charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na život predovšetkým takých druhov rýb, akými sú kapor sazan (Cyprinus carpio - divá forma), kapor rybničný (Cyprinus carpio - zdomácnelá forma), šťuka severná (Esox lucius), zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca), sumec veľký (Silurus glanis) a úhor európsky (Anguilla anguilla). Významnými sprievodnými druhmi rýb sú hlavátka podunajská (Hucho hucho), podustva severná (Chondrostoma nasus), mrena severná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) a jalec maloústy (Leuciscus leuciscus).
  4. Vody lososové sa členia na vody pstruhové a vody lipňové.
    1. pstruhovými vodami sa rozumejú vody, ktoré svojim charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na dominantné zastúpenie pstruha,
    2. lipňovými vodami sa rozumejú vody, ktoré svojim charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na dominantné zastúpenie lipňa.
  5. V prípade vážnej ekologickej havárie, alebo z dôvodu verejného záujmu ministerstvo môže zmeniť členenie vôd alebo hranice rybárskeho revíru. Vo zvlášť odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä predpokladaná dlhodobá nefunkčnosť vodnej nádrže spôsobená porušením telesa hrádze, voda vykazujúca látky negatívne ovplyvňujúce, alebo až zamedzujúce život rýb, zmeny prietokových pomerov spôsobujúce každoročne v letnom období enormné znižovanie vodnej hladiny, prípadne až jej vysychanie, môže ministerstvo rybársky revír zrušiť.
  6. Hranice rybárskych revírov sa určujú naprieč vodných tokov spravidla tak, aby boli súvislé, tvorili ich trvalé terénne prekážky, mosty, hate, riečne stupne alebo prítoky vodného toku.
  7. Na účely využitia rybárskych revírov sa vody členia na vody lososové a vody kaprové.
  8. Do rybárskych revírov sa zahŕňajú prítoky vodných tokov, ak nie sú ako také vyhlásené za rybárske revíry.
  9. Do rybárskych revírov sa nezahŕňajú prítoky, odtoky a obvodové stoky rybníkov do vzdialenosti určenej ministerstvom podľa charakteru vodného toku, ktorá je na hospodárenie v nich nevyhnutne potrebná.
§ 4
Výkon rybárskeho práva
  1. Rybárskym právom sa rozumie oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených za rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.
  2. Rybárske právo patrí štátu.
  3. Ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Organizácii spravujúcej lesný majetok štátu4) a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch5) ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú.
  4. Ministerstvo môže na potreby výuky a plnenia vedecko-výskumných úloh na úseku rybárstva prideliť výkon rybárskeho práva aj školám so študijným odborom rybárstvo a vzdelávacím ustanovizniam6).
  5. Ministerstvo môže v záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany7) prideliť výkon rybárskeho práva organizáciám ochrany prírody8).
  6. Výkon rybárskeho práva vo vodárenských nádržiach a ich prítokoch ministerstvo pridelí správcovi príslušnej vodárenskej nádrže.
  7. Právnickým osobám podľa odseku 3 až 5 ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať
    1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby,
    2. identifikačné údaje o vodnej ploche.
  8. Ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej žiadosti.
    1. fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha,
    2. fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom podľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy.
  9. Žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať
    1. meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
    2. identifikačné údaje o vodnej ploche,
    3. výpis z listu vlastníctva podľa ods. 8 písm. a), alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa ods. 8 písm. b),
    4. informáciu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území, alebo do neho zasahuje,
    5. dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom.
  10. Výkon rybárskeho práva podľa odseku 8 pridelí ministerstvo k 1. januáru kalendárneho roka, po ukončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa.
  11. V prípade vážnej ekologickej udalosti, alebo z dôvodu verejného záujmu ministerstvo môže výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť.
  12. Postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva je zakázané.
§ 5
Práva a povinnosti vlastníkov a nájomcov pobrežných pozemkov a práva a povinnosti užívateľov
  1. Užívateľ má právo vstupovať na pobrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa osobitných predpisov9).
  2. Užívateľ je povinný označiť rybársky revír tabuľou. Pri jeho označovaní nesmie poškodzovať živé časti prírody a obmedzovať vlastníka, prípadne nájomcu pobrežného pozemku vo výkone vlastníckych práv k pobrežným pozemkom.
  3. Vlastník, prípadne nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť označenie rybárskeho revíru. Ak je vlastník, prípadne nájomca pobrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckych práv, má právo na náhradu od užívateľa; ak sa o náhrade nedohodnú, na návrh vlastníka, nájomcu, alebo užívateľa, rozhodne súd.
§ 6
Hospodárenie v rybárskych revíroch
  1. Užívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje ministerstvo. Zarybňovací plán rybárskeho revíru vypracúva užívateľ a predkladá ho na schválenie ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka. Schválený zarybňovací plán je pre užívateľa záväzný a musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb. O schválení zarybňovacieho plánu sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie.
  2. Užívateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza
    1. druh, pôvod a množstvo rybej násady,
    2. počet vydaných povolení na rybolov,
    3. množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
    4. prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
  3. Užívateľ je povinný navrhnúť okresnému úradu pre každý rybársky revír rybárskeho hospodára, rybárskeho hospodára ustanovuje a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v obvode ktorého má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt. Za rybárskeho hospodára môže by ustanovená len bezúhonná osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá absolvovala skúšku rybárskeho hospodára.
  4. Skúšku rybárskeho hospodára podľa odseku 3 nahrádza absolvovanie poľnohospodárskej vysokej školy študijného odboru zootechnického, strednej poľnohospodárskej školy odboru rybárskeho alebo zootechnického alebo poľnohospodárskeho odborného učilišťa odboru rybárskeho.
  5. Za bezúhonnú osobu podľa odseku 3 sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo postihnutá za priestupok na úseku rybárstva.
§ 7
Chránená rybárska oblasť
  1. V záujme ochrany genofondu rýb a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb môže ministerstvo na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po prerokovaní s užívateľom, vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť.
  2. Užívateľ je povinný označiť hranice chránenej rybárskej oblasti tabuľou s nápisom "Chránená rybárska oblasť".
  3. V chránenej rybárskej oblasti je zakázané
    1. loviť ryby akýmkoľvek spôsobom,
    2. rušiť neres rýb, vývoj plôdika a násady alebo zimovanie rýb,
    3. vykonávať ťažbu riečnych materiálov.
  4. Užívateľ je povinný v chránenej rybárskej oblasti požiadať ministerstvo o súhlas na lov generačných rýb za účelom umelého výteru, alebo súhlas na lov takých rýb, ktoré sú na ujmu záujmov podľa odseku 1 v tejto oblasti (chránené druhy rýb je možné loviť až po povolení výnimky podľa osobitného predpisu10)).
  5. Ministerstvo môže užívateľovi za účelom posúdenia stavu ichtyofauny v chránenej rybárskej oblasti povoliť vykonanie ichtyologického prieskumu. Ichtyologický prieskum v osobitne chránenej časti prírody a krajiny je možné vykonávať až po splnení podmienok podľa osobitného predpisu.11)
  6. Ministerstvo môže v prípade verejného záujmu na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po prerokovaní s užívateľom, chránenú rybársku oblasť zrušiť.
§ 8
Rybárske revíry s režimom bez privlastnenia si úlovku
  1. Ministerstvo na návrh užívateľa môže v záujme umožnenia lovu jednotlivých druhov rýb trofejných veľkostí vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za revír s režimom bez privlastnenia si úlovku.
  2. Užívateľ je povinný označiť hranice rybárskeho revíru podľa odseku 1 tabuľou s nápisom "Lovenie rýb a ich púšťanie".
  3. V rybárskom revíri s režimom "Lovenie rýb a ich púšťanie" je zakázané ulovenú rybu si privlastniť.
§ 9
Chovné rybárske revíry
  1. Užívateľ môže rybársky revír, alebo jeho časť určiť na chov rýb. Takýto revír, alebo jeho časť slúži na odchov generačných a násadových rýb využívaných na zarybňovanie rybárskych revírov.
  2. Užívateľ je povinný vytvorenie a zrušenie chovného rybárskeho revíru bezodkladne oznámiť ministerstvu.
  3. Na zarybňovanie chovných rybárskych revírov musí užívateľ používať rybie násady iba z chovov, ktoré ministerstvo uznalo12).
  4. Užívateľ je povinný rybársky revír podľa odseku 1 označiť tabuľou s nápisom "Chovný rybársky revír".
  5. V chovnom rybárskom revíry platí všeobecný zákaz lovu rýb okrem odlovu vykonávaného užívateľom za chovným účelom.
TRETIA ČASŤ
PODMIENKY LOVU RÝB

§ 10
Lov rýb v rybárskych revíroch
  1. Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov.
  2. Rybársky lístok vydáva okresný úrad na základe ústnej žiadosti fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Rybársky lístok sa vydáva
    1. trojročný,
    2. ročný,
    3. mesačný,
    4. týždenný.
  3. Deťom mladším ako 15 rokov sa rybársky lístok môže vydať iba so súhlasom zákonného zástupcu.
  4. Vydanie rybárske lístka podlieha poplatku podľa osobitného predpisu13).
  5. Povolenie na rybolov vydáva užívateľ.
  6. Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu aj osoby, ktoré sú držiteľmi platného osobitného povolenia na rybolov vydaného ministerstvom.
  7. Súčasťou povolení na rybolov je záznam o dochádzke k vode a úlovkoch (ďalej len "záznam").
  8. Ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany6), musí mať užívateľ okrem dokladov uvedených v odseku 1 aj udelenú výnimku podľa osobitného predpisu14).
  9. Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zarybňovací plán.
  10. Doklady podľa odseku 1 a 6 je osoba povinná mať počas lovu rýb pri sebe a pri kontrole ich predložiť na požiadanie príslušníka Policajného zboru, príslušníka obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže.
  11. Rybársky lístok a povolenie na rybolov sú verejné listiny a sú neprenosné.
§ 11
Ochrana rýb
  1. V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla.
  2. V lipňových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. januára do 31. mája.
  3. V kaprových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 15. marca do 31. mája. To neplatí v čase od 1. mája do 15. mája, v prípade že užívateľ uskutočňuje rybárske preteky.
  4. Zákaz lovu rýb podľa odseku 3 sa nevzťahuje na kaprové vody, ktoré sú vodným tokom okrem slepých, mŕtvych a odstavených ramien a povrchových vôd umelo vzdutých v koryte vodného toku.
§ 12
Individuálna ochrana rýb
    Zakazuje sa
    1. loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb, s výnimkou lovu generačných rýb za účelom ich reprodukcie vykonávaného užívateľom,
    2. loviť ryby mimo ustanoveného denného času lovu rýb,
    3. privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet,
    4. začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a ukončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu.
Zakázané spôsoby lovu rýb

§ 13
 
  1. Zakazuje sa
    1. používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ok,
    2. zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m², vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
    3. loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaždené v čase neresu a na zimoviskách,
    4. loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpaním vody,
    5. loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,
    6. loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru.
  2. Zákazy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahujú na osoby, ktoré na základe osobitného povolenia na rybolov plnia vedecko-výskumné úlohy a na užívateľa, ktorý vykonáva
    1. záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách (§ 20),
    2. hospodársky odlov rýb,
    3. ichtyologický prieskum.
§ 14
    V pstruhových vodách sa zakazuje
    1. loviť viac než jednou udicou,
    2. používa ako nástrahu živú rybku,
    3. používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri,
    4. pri love prívlačou na mŕtvu rybku používať viac než jeden háčik,
    5. loviť na plávanú a položenú,
    6. používať pri love viac ako jednu nástrahu, s výnimkou lovu na umelé mušky,
    7. používať ako nástrahu červy a hmyz vo všetkých vývojových štádiách,
    8. loviť viac ako tri dni v týždni.
§ 15
    V lipňových vodách sa zakazuje
    1. loviť viac než jednou udicou,
    2. používať ako nástrahu živú rybku,
    3. používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než 3 a iné ako muškárske náradie,
    4. loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do 31. októbra,
    5. používať pri love na plávanú iné nástrahy ako rastlinného pôvodu,
    6. loviť ryby na položenú,
    7. používať ako nástrahu hmyz vo všetkých vývojových štádiách, červy všetkých druhov, ryžu, tarhoňu, krúpy a všetky napodobneniny ikier,
    8. loviť viac ako päť dní v týždni.
§ 16
    V kaprových vodách sa zakazuje
    1. loviť na viac ako dve udice,
    2. loviť na viac ako dva nadväzce na jednej udici opatrené jednoduchým háčikom alebo na viac ako jeden nadväzec opatrený dvojháčikom, alebo trojháčikom a na viac ako tri mušky pri použití muškárskej udice,
    3. loviť na rybku prinesenú z iného revíru,
    4. loviť na rybku alebo prívlač od 1. februára do 15. júna,
    5. pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
    6. loviť v čase od 22:00 do 04:00 hod bez osvetlenia miesta lovu.
§ 17
    Pri love hlavátky sa zakazuje
    1. používať ako nástrahu živú rybku,
    2. loviť hlavátku inak než prívlačou na umelé nástrahy, rybku alebo muškárením,
    3. ponechať si v jednom kalendárnom roku viac ako jednu hlavátku, aj keď sa lov uskutočňuje vo viacerých revíroch.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OCHRANA RYBÁRSTVA

Všeobecné ustanovenia

§ 18
  1. Ochranou rybárstva sa rozumie ochrana rýb pred nepriaznivými vplyvmi prírody a pred škodlivými zásahmi ľudí do rybárskych revírov. V záujme zachovania pôvodných druhov rýb a ochrany genofondu rýb môže ministerstvo užívateľovi poskytnúť účelovo viazané prostriedky15).
  2. Správca vodných tokov je povinný pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel a zariadení, pri úpravách vodných tokov a ich užívaní zohľadniť potreby a ochranu rybárstva. Musí dbať, aby sa tam, kde je to účelné, zriaďovali a udržiavali rybovody a pri budovaní vodných nádrží aj iné vhodné technické zariadenia slúžiace na migráciu a ochranu rýb. Zabezpečuje ochranu vodných tokov pred znečisťovaním a vypúšťaním odpadových vôd nad prípustný stupeň znečistenia.
  3. Zariadenia na ochranu rybárstva musia by súčasťou projektovej dokumentácie pripravovanej vodohospodárskej stavby.
§ 19
  1. Z dôvodu zachovania biodiverzity druhov a zdrojov sladkovodných rýb a morských rýb sa zakazuje dovoz a tranzit rýb, ktoré sú chránené, alebo ktoré nedosahujú veľkosť alebo hmotnosť ustanovenú pre jednotlivé druhy na uvádzanie do obehu.
  2. Z dôvodu ochrany pôvodného genofondu rýb, dovoz rybích násad z iných štátov musí osvedčiť ministerstvo12).
§ 20
Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách
  1. Mimoriadnou situáciou sa podľa tohto zákona rozumejú najmä povodne, extrémne suchá a mimoriadne zhoršenie alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd 16).
  2. Pri mimoriadnych situáciách je zakázané loviť a privlastňovať si ryby. Pri povodniach je zakázané zabraňovať rybám vrátiť sa do pôvodného toku.
  3. Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách je povinný zabezpečiť užívateľ.
  4. Ak dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd, za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky pôvodca tohto zhoršenia.
Ochrana výkonu rybárskeho práva

§ 21
 
  1. Zabezpečenie ochrany výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch je povinnosťou užívateľa. Užívateľ je povinný navrhnúť okresnému úradu pre každý rybársky revír rybársku stráž.
  2. Rybársku stráž ustanovuje a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad v obvode ktorého má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt.
  3. Za člena rybárskej stráže môže by ustanovená fyzická osoba, ktorá
    1. dosiahla vek najmenej 21 rokov,
    2. je občanom Slovenskej republiky,
    3. nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia17) spáchaný z nedbanlivosti alebo v posledných troch rokoch nebola postihnutá za priestupok na úseku rybárstva,
    4. je plne spôsobilá na právne úkony,
    5. preukázala odbornú spôsobilosť vykonaním skúšky rybárskej stráže,
    6. zložila pred okresným úradom sľub v tomto znení: "Sľubujem, že budem vykonávať ochranu rybárstva, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných právnych predpisov upravujúcich a ochraňujúcich výkon rybárskeho práva",
    7. písomne o to požiada užívateľa.
  4. Okresný úrad vydá členovi rybárskej stráže odznak a preukaz rybárskej stráže a vedie evidenciu členov rybárskej stráže.
  5. Okresný úrad člena rybárskej stráže odvolá, ak člen rybárskej stráže o to písomne požiada, prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 písm. b) až d), porušil sľub, alebo ak užívateľ o to požiada z dôvodov, že člen rybárskej stráže počas najmenej troch mesiacov bezdôvodne neplní úlohy rybárskej stráže.
  6. Člen rybárskej stráže, ktorého okresný úrad odvolal, je povinný bezodkladne odovzdať odznak a preukaz rybárskej stráže.
§ 22
Povinnosti člena rybárskej stráže
    Člen rybárskej stráže je povinný
    1. nosiť pri výkone svojej činnosti na viditeľnom mieste služobný odznak a na požiadanie sa preukázať preukazom člena rybárskej stráže,
    2. spolupracovať s príslušníkmi Policajného zboru, najmä oznamovať im všetky skutočnosti odôvodňujúce podozrenie zo spáchania trestného činu a odovzdávať im odňaté rybárske náradie, rybársky lístok a povolenie na rybolov,
    3. spisovať o odňatí rybárskeho náradia, rybárskeho lístka a povolenia na rybolov písomné záznamy a ich odpis odovzdať kontrolovanej osobe,
    4. oznámiť bezodkladne zistené závady, príznaky ochorenia a úhyn rýb užívateľovi a príslušným orgánom štátnej správy18) a v prípade možnosti vykonať opatrenia na zabránenie šírenia choroby alebo úhynu rýb,
    5. sledovať z hľadiska ochrany rybárstva spôsob užívania vôd, čistotu vôd, zisťovať zdroje znečistenia vôd a technické zásahy do tokov a zistené závady oznámiť príslušným orgánom štátnej správy18),
    6. poskytnúť zranenej osobe pomoc, ak to okolnosti dovolia, ak v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby,
    7. spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a oznámiť bezodkladne použitie donucovacích prostriedkov okresnému úradu,
    8. zachovávať pri výkone svojej činnosti dôstojnosť a vážnosť svoju vlastnú ako aj osôb, proti ktorým zasahuje.
§ 23
Oprávnenia člena rybárskej stráže
  1. Člen rybárskej stráže je oprávnený
    1. kontrolovať, či osoby loviace ryby v rybárskych revíroch sú na lov oprávnené, prezerať im rybárske náradie, úlovky, plavidlá a nádrže na ryby,
    2. vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, ak je dôvodné podozrenie, že osoba pácha trestný čin alebo priestupok,
    3. obmedziť osobnú slobodu19) osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva20), zisťovať jej totožnosť a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar Policajného zboru,
    4. osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva prehľadať dopravný prostriedok a obsah vakov a tašiek, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich prepravujú neoprávnene nadobudnuté ryby, odnímať rybárske náradie, povolenie na lov rýb, rybársky lístok a úlovky,
    5. použiť donucovacie prostriedky,
    6. požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie svojich úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,
    7. požiadať každého o pomoc v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia alebo majetku; kto bol o túto pomoc požiadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby21) alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.
  2. Prehliadka podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie sledovať iný záujem ako zistiť, či sa v nich nenachádzajú neoprávnene nadobudnuté ryby.
  3. Každý je povinný v rybárskom revíri uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku člena rybárskej stráže, alebo strpieť výkon jeho oprávnení.
§ 24
Donucovacie prostriedky
  1. Donucovacími prostriedkami sú
    1. hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
    2. slzotvorné prostriedky,
    3. obušok,
    4. putá,
    5. služobný pes.
  2. Pred použitím donucovacích prostriedkov člen rybárskej stráže je povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.
  3. O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje člen rybárskej stráže podľa konkrétnej situácie tak, aby požitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.
§ 25
Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany,
slzotvorných prostriedkov a obušku
    Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, aby
    1. zabránil úmyselnému poškodzovaniu majetku užívateľa,
    2. zaistil bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
    3. obmedzil osobnú slobodu osoby, ktorá kladie aktívny odpor.
§ 26
Použitie pút
    Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť putá
    1. na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda člena rybárskej stráže, alebo osobu, ktorá vystúpila na jeho podporu, úmyselne poškodzuje majetok užívateľa, po márnej výzve, aby od takéhoto konania upustila,
    2. na vzájomné pripútanie osôb za podmienok uvedených v písmene a).
§ 27
Použitie služobného psa
  1. Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť služobného psa
    1. aby zaistil bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
    2. na zabránenie úteku osoby, ak má byť takejto osobe obmedzená osobná sloboda.
  2. Člen rybárskej stráže používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu osoby vyžadujú, použije služobného psa bez náhubku.
§ 28
Osobitné obmedzenia

    Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov je člen rybárskej stráže oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen rybárskej stráže oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb, alebo vlastnej osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku užívateľovi a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.
§ 29
Náležitosti poskytované členom rybárskej stráže
  1. Okresný úrad po dohode s užívateľom ustanoví rozsah vybavenia člena rybárskej stráže donucovacími prostriedkami.
  2. Užívateľ je povinný zabezpečiť prípravu na vykonanie skúšky a skúšku rybárskej stráže, odborno-vzdelávacie školenia, poskytnúť výstroj a ďalšie pomôcky potrebné pre výkon činnosti člena rybárskej stráže.
§ 30
Zodpovednosť za škodu
    Užívateľ je povinný člena rybárskej stráže poistiť pre prípad
    1. škody, poškodenia zdravia alebo smrti spôsobenej členom rybárskej stráže pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním,
    2. škody spôsobenej členom rybárskej stráže iným osobám pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou škody spôsobenej osobe, ktorá svojim protizákonným konaním oprávnený a primeraný zákrok vydala.
PIATA ČASŤ
HOSPODÁRSKY CHOV RÝB A PODNIKANIE NA OSTATNÝCH VODNÝCH PLOCHÁCH

Hospodársky chov rýb

§ 31
  1. Fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb (ďalej len "chovateľ) v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb zabezpečuje chov trhových rýb, generačných rýb a chov rybích násad.
  2. Malou vodnou nádržou osobitne vhodnou na chov rýb sa rozumie ovládateľná vodná nádrž s pravidelnou možnosťou úplného vypustenia a zlovenia rýb, s výškou telesa hrádze do 10 m a celkovým objemom do 2 mil. m3, ktorá pôvodne mohla slúži inému účelu.
  3. Na hospodársky chov rýb chovateľ, alebo ním poverená osoba musí mať odborné vzdelanie; túto podmienku musí spĺňať počas celého hospodárskeho chovu rýb.
  4. Odborným vzdelaním sa rozumie absolvovanie poľnohospodárskej vysokej školy študijného odboru zootechnického, univerzity veterinárskeho lekárstva, strednej poľnohospodárskej školy odboru rybárskeho alebo zootechnického alebo poľnohospodárskeho odborného učilišťa odboru rybárskeho.
  5. Chov trhových, generačných rýb a chov rybích násad musí osvedčiť ministerstvo12). Chovateľ musí používať rybie násady len z chovov, ktoré ministerstvo osvedčilo.
  6. Na hospodársky chov rýb sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30. V rybníku, rybochovnom zariadení a malej vodnej nádrži osobitne vhodnej na chov rýb popri hospodárskom chove rýb možno vykonávať na základe povolenia chovateľa aj lov rýb udicou (ďalej len "rozšírená činnosť") podľa osobitného režimu (§ 35 ods. 2).
  7. Chovateľ je povinný rozšírenú činnosť využívania rybníka, rybochovného zariadenia a malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb na príslušný rok, písomne oznámiť ministerstvu najneskôr do 31. januára príslušného roka.
  8. Ministerstvo vedie evidenciu rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospodársky chov rýb, prípadne kombinácia s lovom rýb udicou.
  9. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hospodársky chov rýb osobitné predpisy22).
§ 32
  1. Chovateľ pri využívaní rybníka, rybochovného zariadenia a malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb aj na lov rýb udicou, je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza
    1. druh, pôvod a množstvo rybej násady,
    2. zoznam vydaných povolení na rybolov,
    3. množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
    4. prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
  2. Chovateľ je povinný na požiadanie poverenému zamestnancovi ministerstva23) a okresného úradu predložiť evidenciu podľa odseku 1.
§ 33
  1. Na základe žiadosti chovateľa môže ministerstvo rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na hospodársky chov rýb z rybárskeho revíru a prideliť ju do užívania žiadateľovi na hospodársky chov rýb.
  2. Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať
    1. meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
    2. vyjadrenie správcu malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb o možnosti jej rybárskeho využívania, doplnené o oficiálny názov, lokalitu, výmeru a hydrologické údaje malej vodnej nádrže a základné údaje o zdroji vody, ktorým je napájaná,
    3. preukázanie odborného vzdelania žiadateľa, alebo ním poverenej osoby so zameraním na chov rýb,
    4. potvrdenie o zabezpečení veterinárnej starostlivosti.
  3. Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 správca malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb uzatvorí s chovateľom nájomnú zmluvu.
  4. Ak malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb začne slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo chovateľ ukončí hospodársky chov rýb, ministerstvo nádrž opätovne zaradí do rybárskych revírov.
Podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách

§ 34
  1. Z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi24) na účely podnikania v osobitnom režime, ktorý musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4. Takéto pridelenie nie je možné ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.
  2. Pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať, podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30.
  3. Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať
    1. meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
    2. preukázanie odborného vzdelania žiadateľa so zameraním na chov rýb, alebo ním poverenej osoby,
    3. identifikačné údaje o vodnej ploche,
    4. výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a), alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b),
    5. potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu,
    6. prevádzkový poriadok.
  4. Ak sa ostatná vodná plocha nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme,25) musí žiadateľ k žiadosti doložiť súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír.
  5. Ministerstvo vedie evidenciu ostatných vodných plôch užívaných na účely podnikania.
§ 35
  1. Na zarybňovanie ostatných vodných plôch, ktoré sú určené na účely podnikania v osobitnom režime, je možné používať rybie násady len z chovov, ktoré ministerstvo osvedčilo12).
  2. Podnikateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza
    1. druh, pôvod a množstvo rybej násady,
    2. zoznam vydaných povolení,
    3. množstvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
    4. prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
  3. Podnikateľ je povinný na požiadanie poverenému zamestnancovi ministerstva23) a okresného úradu predložiť evidenciu podľa odseku 2.
ŚIESTA ČASŤ
ŠTÁTNA SPRÁVA NA ÚSEKU RYBÁRSTVA

§ 36
Orgány štátnej správy
    Orgány štátnej správy na úseku rybárstva sú
    1. okresné úrady,
    2. krajské úrady,
    3. ministerstvo.
§ 37
Okresný úrad
    Okresný úrad na úseku rybárstva
    1. ustanovuje a odvoláva rybárskeho hospodára,
    2. vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu,
    3. ustanovuje a odvoláva rybársku stráž a vedie evidenciu členov rybárskej stráže,
    4. ukladá pokuty za správne delikty a priestupky,
    5. prejednáva priestupky.
§ 38
Krajský úrad

    Krajský úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v I. stupni rozhoduje okresný úrad.
§ 39
Ministerstvo
    Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva
    1. riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku rybárstva, činnosť jednotlivých užívateľov na úseku rybárstva podľa tohto zákona,
       
    2. rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva vo vodných tokoch,
    3. rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách,
    4. rozhoduje o pridelení výkonu rybárskeho práva vo vodárenských nádržiach a ich prítokoch,
    5. rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o ostatnú vodnú plochu,
    6. vytvára z vodných tokov, vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich využitia,
    7. môže dočasne obmedziť výkon rybárskeho práva, zmeniť charakter alebo hranice rybárskeho revíru z dôvodu verejného záujmu alebo v prípade vážnej ekologickej zmeny rybárskeho revíru a vo zvlášť odôvodnených prípadoch (§ 3 ods. 5) môže rybársky revír zrušiť,
    8. schvaľuje zarybňovací plán podľa § 6 ods.1,
    9. vyhlasuje v záujme ochrany genofondu a skvalitňovania stavu pôvodných druhov rýb po prerokovaní s užívateľom časti rybárskeho revíru, prípadne i celý rybársky revír za chránenú rybiu oblasť,
    10. povoľuje a zrušuje na návrh užívateľa v chránenej rybej oblasti užívateľovi lov generačných rýb za účelom umelého výteru, alebo lov takých rýb, ktoré sú na ujmu hospodárenia v tejto oblasti,
    11. povoľuje užívateľovi za účelom posúdenia stavu ichtyofauny v chránenej rybej oblasti vykonanie ichtyologického prieskumu,
    12. zrušuje chránenú rybiu oblasť v prípadoch, ak ide o verejný záujem, alebo na návrh užívateľa,
    13. povoľuje, na základe žiadosti užívateľa, výnimky z ustanovení tohto zákona (§ 11, § 13 ods. 1 písm. b), § 14 až 17) na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky, na ktorých nie sú uzatvorené medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná,
    14. vydáva osobitné povolenie na rybolov,
    15. eviduje rybníky, rybochovné zariadenia a malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospodársky chov rýb, prípadne rozšírená činnosť,
    16. poveruje Slovenský rybársky zväz úlohami súvisiacimi s riešením problematiky rybárskych revírov, schvaľovania zarybňovacích plánov predkladaných jeho organizačnými zložkami, výkonu rybárskej stráže, vykonávania ichtyologických prieskumov v rybárskych revíroch, štatistického vyhodnotenia záznamov držiteľov osobitného povolenia na rybolov,
    17. v odôvodnených prípadoch povoľuje na základe žiadosti užívateľa výnimky zo zákazu lovu uvedeného v §11 ods. 3; výnimkou možno povoliť najskôr do 15. mája.
SIEDMA ČASŤ
POSTIH ZA PORUŠENIE PREDPISOV NA ÚSEKU RYBÁRSTVA

§ 40
Správne delikty
  1. Okresný úrad môže uložiť podnikateľovi alebo inej právnickej osobe pokutu do
    1. 100 000 Sk, ak poruší povinnosti ustanovené v § 5 ods. 2, § 6 ods. 1 a 3, § 7 ods. 2 a 4, § 8 ods. 2, § 9 ods. 3 a 4, § 20 ods. 2 a 3, § 21 ods. 1, § 30,
    2. 200 000 Sk, ak poruší povinnosti ustanovené v § 4 ods. 12, § 7 ods. 3, § 9 ods. 2, § 31 ods. 3 a 7, § 32, § 35.
  2. Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 1, okresný úrad môže uložiť pokutu až do dvojnásobku súm uvedených v odseku 1.
  3. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď okresný úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 41
Priestupky
  1. Priestupku sa dopustí ten, kto
    1. nestrpí vstup na pobrežné pozemky v nevyhnutnej miere podľa § 5 ods.1,
    2. nestrpí na pobrežnom pozemku označenie rybárskeho revíru podľa § 5 ods.3,
    3. pri povodniach zabraňuje návratu rýb do vodného toku podľa § 20 ods. 2.
  2. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
  3. Priestupky podľa odseku 1 prejednáva okresný úrad.
  4. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch26).

Vyhľadávanie

Anketa

Na aký spôsob lovu sa vám chytá najlepšie

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode